Jednoducho RYŽA
– prejsť na recept – Ten pocit, keď sa chceš blysnúť v kuchyni pred svojim novým frajerom, na večeru mu dávaš na výber pečenú kačku s domácou knedľou, roastbeef alebo steak, a on zahlási: „Dal by som si niečo s ryžou.“ V mojej kulinárskej duši sa rozmáha panika. Niežeby som ryžu na klasický spôsob predtým nikdy nevarila, no nie je to príloha, ktorú by som robila každý deň. Naviac recept, ktorý som v tej chvíli mala poruke, pôvodne znel asi takto: Idem na to! Osmažiť ryžu na oleji zvládam. Prilievam vodu, posolím a ryžu zakrývam. Aby sa mi voda čím skôr zohriala, nechávam oheň na najsilnejšom stupni 9. Keď sa voda začne variť, oheň znižujem na polovicu, teda stupeň 4,5. Googlim, že ryžu treba variť asi 15 minút, a tak zapínam časovač a nedočkavo čakám. Hneď po dovarení zdvíham pokrievku a zvedavo ochutnávam. Schválne, čo všetko si myslíš, že sa môže pri varení OBYČAJNEJ RYŽE pos*ať? zrnká sú v strede nedovarené ryža sa od seba neoddeľuje tak pekne, ako tá od mamky je málo slaná, aj keď voda bola po osolení slaná tak akurát a na spodku hrnca sa vyníma nepekná prihorenina Aj napriek tomu, že sa môj recept výrazne neodlišuje od iných receptov na internete, ryža zákeráčka mi to nedaruje a pri ďalších pokusoch s radosťou ďalej skúša moju trpezlivosť. raz mi na spodku hrnca prihorí, inokedy v nej zas zostane voda podľa nálady je sypká alebo sa lepí buď sa v strede nedovarí, alebo je na povrchu rozvarená, mazľavá či kašovitá Časom som zistila, že môj milý to s tou ryžou myslí smrteľne vážne a nemieni sa jej v našom spoločnom stravovaní vzdať. Životnému obdobiu, kedy prípravu ryže vnímam ako zriedkavú pokus – omyl akciu, je koniec. Rozhodla som sa raz a navždy zistiť, ako mám pripravovať dusenú ryžu tak, aby bola vždy spoľahlivo tip-top a môjmu drahému chutila najviac na svete. Každý ďalší pokus teda zahajujem analýzou toho, čo som asi naposledy urobila zle a hľadám spôsoby, ako môžem chybu pri ďalšom varení ryže napraviť. Dumala som, skúšala a prišla som na to! 12 zásad dokonalej dusenej ryže Už viem nielen to, čo všetko sa dá pri príprave ryže pokašľať, ale aj to, ako sa dá týmto chybám veľmi ľahko vyhnúť. Stačí, že sa budeš držať pár pravidiel a aj tvoja ryža bude presne taká, aká má byť. 1. Výber správnej ryže Rozdiely medzi jednotlivými druhmi ryže sú pomerne výrazné, preto by si sa pred prípravou plánovanej pochúťky mal zamyslieť nad tým, aký druh ryže s ním skombinuješ. Najdôležitejšie je vedieť rozoznať ryžu dlhozrnnú od ryže guľatozrnnej. Pozri sa na obrázok a rozdiel ti bude jasný okamžite. Dlhozrnná ryža Ako prílohová ryža sa najčastejšie používa ryža dlhozrnná. Je nadýchaná, sypká, voňavá, nelepí sa a nerozvára. Najznámejšími dlhozrnnými odrodami sú ryža basmati a jazmínová. Obe sú dostupné v bežných potravinách. Tútu ryžu rada používam ako prílohu k ázijským, orientálnym a smaženým jedlám. Kvôli výraznej vôni by som ju však nekombinovala napríklad s údeným. Guľatozrnná ryža Guľatozrnná ryža sa ako prílohová používa menej bežne, no pokiaľ máš rád lepivejšiu, hutnejšiu ryžu bez výraznej chute, kľudne po nej siahni. V obchodoch sa častokrát predáva bez udania konkrétnej odrody, no bez problémov ju od dlhozrnnej rozpoznáš na prvý pohľad. Nájdeš ju tiež v balíčkoch označených ako sushi ryža, za tento názov si však v každom obchode dobre priplatíš. Guľatozrnnú ryžu bežne podávam ako prílohu ku klasickej slovenskej a českej kuchyni, napríklad k pečenému kuraťu alebo španielskym vtáčikom. V kuchyni sa vyhni ryži v predpripravených variacich sáčkoch. Osobne tiež nie som zástancom ryže parboiled, ktorá prešla tepelným tlakovým spracovaním. Obsahuje preto síce viac vitamínov ako inak nespracovaná biela ryža, ale jej štruktúra a chuť po uvarení klasickej ryži nesiaha ani po päty. Je len na tebe a tvojich chuťových preferenciách, pre aký druh ryže sa rozhodneš. Vo svojej kuchyni môžeš kľudne podávať ku všetkým jedlám výhradne jeden druh. Ten, ktorý ti najviac chutí. V širšom kontexte sa druhom ryže venujem tu. 2. Výber správneho hrnca Na prípravu klasickej dusenej prílohovej ryže je vhodné zvoliť nižší hrniec so širším dnom a pokrievkou. Ryža na spodku širšieho hrnca nebude zaťažená množstvom ryže nad ňou. Zostane tak sypká a nadýchaná. 3. Množstvá a správne pomery Koľko ryže? O množstve surovín na jednu porciu premýšľam v dvoch merítkach. Keď ryžu varím vo všedný deň a nechcem, aby zostalo niečo navyše, varím pre jednu osobu 60 g surovej ryže. Na tanier sa mi tak dostane asi 150 g hotovej ryže. Ak by nám množstvo nestačilo, v chladničke sa dodatočne vždy nájde niečo malé pod zub. Pri varení pre hostí je ale dôležité, aby bolo všetkého dosť, preto na osobu počítam 80 g surovej ryže, teda 190 g hotovej. Podrobnejší prehľad nájdeš v tabuľke nižšie. Správny pomer ryže a vody Pri príprave ryže je tiež dôležité odhadnúť správny pomer ryže a vody. Najbežnejšie sa používa pomer 1:1,5. Teda jeden diel ryže budeš variť v jednom a pol diele vody. Ak je výsledná ryža tvrdšia, ako máš rád, môžeš nabudúce pridať o trochu vody viac. Čím viac vody, tým je ryža mäkšia a menej sypká. POMÔCKA Do jedného klasického čajového hrnčeka sa vojde približne 320 g ryže, teda na 4 porcie. Ako správny bifľoš by si už mal ovládať, či hovorím o porcii na všedný deň alebo na hostinu 🙂 Na jeden hrnček ryže potom budeš potrebovať 1,5 rovnakého hrnčeku vody. Častokrát bolo pre mňa výzvou odhadnúť, koľko je pol hrnčeka, keď bol na spodku úzky a hore široký. Preto ak máš podobný problém, môžeš sa spoľahnúť na pomery ryže a vody nižšie. 4. Oplachovať, či neoplachovať? Na prvý pohľad nevinná, no po zahĺbení sa do problematiky v skutku kontroverzná téma, ktorá rozdeľuje gastronomickú spoločnosť. Preto som sa rozhodla jej venovať samostatný článok, aby si si na ňu mohol urobiť vlastný názor. V skratke, rozumné argumenty nahrávajú obom teóriám a je len na tebe, s ktorými sa stotožníš. Ak si nerozhodný, možno ti pomôže fakt, že opláchnutie ryže je jednoduchý krok, ktorý ti zaberie asi minútu. 5. Posmažiť či